Nielen Česká republika, ale celá Európa v súčasnej dobe intenzívne rieši diverzifikáciu dodávok zemného plynu. Tuzemské plynárenstvo ponúka riešenie, kedy si plyn môžeme vyrobiť aj lokálne priamo v Česku.
„Sadíme na biometán a vodík. Biometán už v našich plynovodoch prúdi. Česká republika ale musí viac využiť jeho potenciál. Zároveň existujú už prvé plány a projekty na lokálnej výrobni vodíka, takzvané elektrolyzéry. Tie do našej siete budeme vedieť aj pripojiť. Na prímesi biometánu je naša infraštruktúra pripravená a intenzívne pracujeme na tom, aby sme v krátkom čase boli pripravení aj na prímesi vodíka,“ hovorí Ivo Jirovský zo spoločnosti GasNet.
Plynárenstvo má svoju zelenú a udržateľnú budúcnosť pri využití biometánu a vodíka. Green Deal as ním spojený nástup obnoviteľných a nízkoemisných plynov je smer, ktorý víta aj najväčší tuzemský distribútor zemného plynu, spoločnosť GasNet.
„Dlhodobo investujeme do modernizácie siete. Cieľom je zvýšenie bezpečnosti a spoľahlivosti našej infraštruktúry a tiež príprava na distribúciu zelených plynov,“ potvrdzuje Jirovský, Chief Asset Officer v spoločnosti GasNet, a dodáva: „Pripájanie bioplynových, respektíve biometánových staníc je už realitou dneška.“
Pripájanie biometánových staníc pozvoľna rastie, potenciál je veľký
Biometán, teda očistený bioplyn, je svojím zložením takmer identický so zemným plynom. To znamená, že všetko, čo funguje na zemný plyn, funguje aj na biometán. Jeho obrovskou výhodou je, že sa jedná o obnoviteľný zdroj. Biometán sa vyrába z organického odpadu a má vďaka tomu neutrálnu uhlíkovú stopu.
Ako prvý distribútor v Česku ho začala do svojej siete vtláčať na konci roka 2019 spoločnosť GasNet. Biometán v tomto prípade vyrába bioplynová stanica v Rapotíne na severnej Morave. Tá je napojená priamo na distribučnú sieť.
„V súčasnosti máme zmluvy o budúcom pripojení s ďalšími stanicami. V tuzemsku je vyše 550 bioplynových staníc. Okrem toho sa plánuje mnoho nových projektov. Biometán má tak u nás veľký potenciál. Do roku 2030 by mohol nahradiť 10 až 15 % tuzemskej spotreby zemného plynu pre potreby vykurovania aj cestnej dopravy,“ vysvetľuje Jirovský.
Zároveň zdôrazňuje, že súčasne ide o najrýchlejšie možné riešenie, ktoré s ohľadom na aktuálnu situáciu plní oba požadované ciele – nižšie emisie a zníženie závislosti na jednom zdroji.
Pripájanie lokálnych výrobní vodíka je na rade ako ďalšie
Vodík je v poslednej dobe skloňovaný vo všetkých pádoch. Európa aj Česká republika majú svoje vodíkové stratégie. Strednodobé a dlhodobé scenáre počítajú s prechodom zo zemného plynu na čistý vodík. Ako ale s vodíkom začať už v krátkodobom horizonte? Odpoveď prináša takzvaný blend alebo prímes vodíka, zo začiatku v menších množstvách.
„Príprava našej distribučnej siete na vodík sa zakladá najmä na jej úprave a modernizácii. Tá spočíva okrem iného vo výmene časti oceľového potrubia za polyetylénové, ktoré už plne umožňuje distribúciu 100% vodíka. Tento proces prebieha kontinuálne viac ako 20 rokov. Vďaka tomu teraz pokrýva polyetylénové potrubie cez 60 % miestnych sietí v obciach a mestách. Z informácií, ktoré máme, a skúseností iných distribútorov v rámci Európy dnes vieme, že aj zvyšok našej siete zvládne s čiastkovými úpravami už teraz prímes vodíka vo výške 20 %. Teraz pripravujeme pilotné projekty, aby sme tieto informácie potvrdili a mohli ukázať verejnosti,“ vysvetľuje zástupca GasNetu.
Česká republika spotrebuje zhruba 90 TWh plynu ročne. Pokiaľ by 20 % dokázal nahradiť vodík, predstavuje to zhruba 18 TWh energie.
„Také množstvo vodíka nie je v tejto chvíli ČR schopná vyrobiť či importovať. Všetko ale pôjde postupne. Jednou z ciest bude aj lokálna výroba vodíka v takzvaných elektrolyzéroch. Existujú už prvé plány investorov na ich výstavbu. Takéto zariadenia budeme vedieť bez väčších problémov pripojiť k našej sieti už dnes. Ďalej sa pripravujeme na blend 5% vodíka, ktorý môže od októbra 2025 byť v tranzitnej sústave,“ zhŕňa Jirovský.
Keďže vodík má odlišné vlastnosti ako zemný plyn, plynári pracujú už teraz na riešení mnohých výziev.
„Ide napríklad o meranie a kvalitu plynu s ohľadom na rôzne zloženie oboch komodít, kapacitné výpočty pre vodík, úpravu technických noriem a pod. Na všetkom intenzívne robíme. Iniciovali sme tiež pracovnú skupinu naprieč tuzemským plynárenským sektorom. Navyše sme sa zapojili do celoeurópskeho projektu Ready for Hydrogen. Ten prepája celkom 90 distribútorov a plynárenských organizácií z celkom 17 európskych krajín s cieľom pripraviť sa na postupný prechod na vodík. Dôležité bude, aby bola včas k dispozícii aj legislatíva a nastavené pravidlá pre pripájanie a distribúciu vodíka,“ uzatvára Jirovský.
