Pokiaľ podnikateľ na ekonomickú činnosť využíva hmotný majetok, môže ho pri splnení zákonných povinností odpisovať a tým znižovať svoj základ dane.
Zákon o daniach z príjmov umožňuje uznať ako daňovo uznateľný náklad odpisy majetku. Aby mohol byť majetok odpisovaný, musí ísť o taký majetok, ktorý je využívaný v súvislosti s ekonomickou činnosťou daňovníka.
Podnikatelia by mali rozlišovať rozdiel medzi účtovnými a daňovými odpismi. Zatiaľ čo účtovné odpisy vyjadrujú opotrebenie majetku v korunách, daňové odpisy umožňujú znižovať základ dane prostredníctvom postupného uplatňovania vstupnej ceny majetku ako daňovo uznateľných výdavkov alebo nákladov. Účtovné odpisy sú potom regulované účtovnými predpismi, najmä zákonom o účtovníctve, vykonávacou vyhláškou k zákonu o účtovníctve a českými účtovnými štandardmi. Daňové odpisy sú upravené v zákone o daniach z príjmov.
Uplatnením odpisov ako daňovo uznateľných výdavkov dochádza teda k znižovaniu základu dane prostredníctvom zahrnutia časti vstupnej ceny majetku. Ak daňovník vytvorí majetok k ekonomickej činnosti, môže ho začať odpisovať vo chvíli, keď majetok uvedie do stavu oprávneného na užívanie.
Aby mohol byť majetok odpisovaný, stanovuje zákon o daniach z príjmov základné pravidlá, resp. zásady pre jeho odpisovanie. Vlastník majetku musí pre každý majetok stanoviť spôsob odpisovania, a to v nadväznosti na možnosti, ktoré ponúka zákon o daniach z príjmov. Zároveň platí, že spôsob odpisovania majetku nemožno po celú dobu odpisovania meniť a majetok môže byť odpísaný maximálne do výšky vstupnej ceny, prípadne do zvýšenia vstupnej ceny. V niektorých prípadoch musí nový vlastník pokračovať v odpisovaní pôvodného vlastníka.
Daňové odpisy, na rozdiel od účtovníkov, nie sú povinné a je tak na vôli daňovníka, či ich bude uplatňovať alebo nie. Daňovník tiež nemusí začať majetok odpisovať bezprostredne po jeho zaradení, resp. uvedenie do užívania, ale až napríklad v nasledujúcich zdaňovacích obdobiach. Pokiaľ je to pre daňovníka výhodné, môže v niektorých prípadoch aj odpisovanie majetku prerušiť a tým tak dosiahnuť napríklad optimalizáciu daňovej povinnosti.
Kto môže majetok odpisovať?
Na odpisovanie majetku je oprávnený tzv. odpisovateľ. Zároveň platí, že hmotný majetok je oprávnený odpisovať vždy iba jeden poplatník. Za odpisovateľa je podľa zákona o daniach z príjmov považovaný:
Daňovník, ktorý má k majetku vlastnícke právo – tj vlastník
Organizačná zložka štátu príslušná hospodáriť s majetkom štátu
Štátna príspevková organizácia, štátny podnik alebo iná štátna organizácia, ktorá je príslušná hospodáriť s majetkom štátu
Príspevková organizácia ÚSC alebo dobrovoľného zväzku obcí (to platí pri hmotnom majetku, ktorý bol odovzdaný zriaďovateľom na hospodárenie)
Dobrovoľný zväzok obcí (to platí pri hmotnom majetku vloženého členskou obcou)
Podielový fond, pokiaľ je jeho súčasťou hmotný majetok
Zverenský fond, pokiaľ je jeho súčasťou hmotný majetok
Nástupnícka obchodná korporácia zanikajúce alebo rozdeľované obchodné korporácie pri premene
Zákon o daniach z príjmov však definuje ďalšie požiadavky na odpisovanie majetku. Ak by napríklad vykonávala osoba iná ako osoba odpisovateľa technickú rekultiváciu na pozemku, môže táto osoba vykonávať odpisovanie majetku, pokiaľ je na vykonanie rekultivácie zaviazaná.
V praxi bežnou situáciou je odpisovanie majetku v prípade úverového financovania majetku. Zákon o daniach z príjmov definuje, že pokiaľ „pri prevode vlastníctva hmotného hnuteľného majetku v dôsledku zaistenia dlhu prevodom práva na veriteľa môže tento majetok odpisovať pôvodný odpisovateľ, ak uzavrie s veriteľom zmluvu o výpožičke tohto majetku na dobu zaistenia dlhu prevodom práva“.
Ďalšou pomerne častou situáciou je taký stav, kedy je majetok používaný len sčasti na ekonomickú činnosť. Typicky sa jedná o vozidlá využívané ako na podnikanie, tak na súkromné účely. Ak je daňovník povinný použiť krátený výdaj na dopravu, kráti tiež pomernú časť odpisov a odpis uplatní vo výške 80 % odpisu majetku.
Ktorý majetok je vylúčený z odpisovania?
Nie však všetok hmotný majetok môže byť odpisovaný. Zákon o daniach z príjmov taxatívne vymedzuje hmotný majetok, ktorý je z odpisovania vylúčený. Ide napríklad o tento majetok:
Bezodplatne prevedený majetok podľa zmluvy o finančnom lízingu (pokiaľ výdavky súvisiace s obstaraním neprevýšia 80 tis. Sk)
Umelecké diela, ktoré sú hmotným majetkom a nie sú súčasťou stavieb a budov
Predmety múzejnej a galerijnej hodnoty
Hnuteľné kultúrne pamiatky a ich súbory
Menej sa vyskytujúcim majetkom, ktorý je vylúčený z odpisovania, je napríklad pestovateľský celok trvalých porastov s dobou plodnosti dlhšou ako tri roky, ktorý nedosiahol plodonosný vek alebo hydromelioráciu do dvoch rokov po jej dokončení.
Uplatňovanie pomernej časti odpisov
Pokiaľ daňovník používa hmotný majetok na ekonomickú činnosť len sčasti, teda využíva ho aj na svoju súkromnú spotrebu, nemôže si daňovník uplatniť odpisy v plnej výške. Pokiaľ by išlo o vozidlo, ktoré je sčasti využívané pre súkromné a sčasti pre ekonomické činnosti a daňovník je povinný uplatniť krátený paušálny výdaj na dopravu, uplatní aj pomernú časť odpisov majetku. V takom prípade bude daňovník uplatňovať iba 80 % odpisu majetku.
Pokiaľ by sa jednalo o iný majetok, ktorý je sčasti využívaný na ekonomické a sčasti na súkromné účely, môže daňovník uplatniť len takú výšku odpisov, resp. jej pomernú časť, v akej je majetok využívaný. Pokiaľ by išlo napríklad o budovu, uplatní daňovník výšku odpisov napríklad v nadväznosti na využitie plochy budovy.
Druhy daňových odpisov
Zákon o daniach z príjmov ponúka niekoľko možností, akými môže odpisovateľ majetok odpisovať. Najznámejšie členenie je však na rovnomerné a zrýchlené odpisy. Daňovník však môže majetok odpisovať aj časovo alebo výkonovo, prípadne využiť mimoriadne odpisy majetku. Kým však majetok začne odpisovať, musí správne určiť odpisovú skupinu majetku.
