Uzavretie účtovného roka so sebou prináša mnoho povinností. Jednou z nich je aj schválenie účtovnej závierky valným zhromaždením. Ako sa uzávierka schvaľuje a aké sú stanovené lehoty na splnenie povinností?
Zákon o obchodných korporáciách stanovuje práva a povinnosti týkajúce sa obchodných korporácií. Jedným z práv spoločníkov je vykonávať svoje právo a podieľať sa na riadení spoločnosti na valnom zhromaždení alebo mimo nej. Okrem ďalších záležitostí sa v rámci zvolania valného zhromaždenia tiež prejednáva účtovná závierka.
Valné zhromaždenie podľa zákona o obchodných korporáciách
Valné zhromaždenie je považované za najvyšší orgán obchodných spoločností. Na základe stanov spoločnosti alebo v nadväznosti na zákon o obchodných korporáciách dochádza k pravidelnému zvolávaniu valného zhromaždenia.
V prípade spoločnosti s ručením obmedzeným sa jedná o najvyšší orgán spoločnosti a tvoria ju jej spoločníci. Valné zhromaždenie zvoláva štatutárny orgán, teda konateľ, a to minimálne raz za účtovné obdobie, pokiaľ spoločenská zmluva alebo stanovy neurčujú častejší interval.
V rámci zvolania valného zhromaždenia sa riešia bežné prevádzkové záležitosti spoločnosti, ale tiež napríklad prerokovanie riadnej účtovnej závierky. Zákon o obchodných korporáciách stanovuje povinnosť prerokovať riadnu účtovnú závierku najneskôr do šiestich mesiacov od posledného dňa predchádzajúceho účtovnému obdobiu. Na termín zvolania valného zhromaždenia za účelom prerokovania účtovnej závierky majú vplyv aj ďalšie kroky, napríklad rozdelenie zisku, ku ktorému môže dôjsť až po schválení účtovnej závierky.
Pozvánka na valné zhromaždenie potom musí byť uverejnená a oznámená najneskôr 15 dní pred jej samotným konaním, pokiaľ sa zvoláva valné zhromaždenie spoločnosti s ručením obmedzeným. V prípade akciových spoločností sa musí pozvánka zverejniť 30 dní pred jej konaním. Súčasťou pozvánky musí byť aj návrh uznesenia valného zhromaždenia.
Čo patrí do pôsobnosti valného zhromaždenia?
Valné zhromaždenie má pomerne širokú pôsobnosť. Do jej pôsobnosti patrí celá škála právomocí. Okrem prevádzkovej oblasti je súčasťou pôsobnosti valného zhromaždenia tiež rozhodovanie o zmenách v základnom imaní, rozhodovanie o nepeňažných vkladoch alebo rozhodovanie o možnostiach započítania pohľadávky.
Valné zhromaždenie tiež schvaľuje účtovnú závierku, a to tak riadnu, ako aj mimoriadnu alebo konsolidovanú účtovnú závierku. V rámci valného zhromaždenia mimo schvaľovania účtovnej závierky dochádza k rozhodnutiu o rozdelení zisku alebo iných zložiek vlastného kapitálu a o stratách spoločnosti.
Priebeh valného zhromaždenia
V rámci zvolaného valného zhromaždenia sa určí predseda a zapisovateľ. Prítomní účastníci sa zapíšu do listiny prítomných účastníkov valného zhromaždenia, a to včítane sídla alebo ich bydliska a počty hlasov, ktoré má účastník k dispozícii. Z rokovania valného zhromaždenia sa musí vyhotoviť zápisnica, a to najneskôr do 15 dní od jej konania.
Zápisnica musí obsahovať údaje o spoločnosti, informácie o mieste a čase konania valného zhromaždenia, ustanovenia osôb do pozície predsedu a zapisovateľa. Súčasťou zápisu je aj rozhodnutie valného zhromaždenia, a to vrátane uvedenia výsledkov hlasovania a prípadné odmietnutie konateľa alebo protesty spoločníkov. Súčasťou zápisu musia byť tiež predložené návrhy, listina prítomných a vyhlásenia.
Schválením účtovnej závierky však povinnosti nekončia. Účtovná závierka sa musí uložiť do zbierky listín príslušného obchodného registra, a to do tridsiatich dní od konania valného zhromaždenia, najneskôr však do dvanástich mesiacov od skončenia účtovného obdobia.
Počnúc účtovnou závierkou za rok 2021 je možné dokumenty do zbierky listín zaslať prostredníctvom finančného úradu, a to vyplnením žiadosti pri podaní daňového priznania k dani z príjmov. Za nedodržanie povinnosti zverejniť účtovnú závierku hrozia sankcie zo strany registračného súdu, a to až do výšky 100 000 Sk, prípadne zo strany správcu dane v maximálnej výške 3 % hodnoty aktív.
Rozhodnutie o zisku a jeho výplata
Rovnako ako o schválení účtovnej závierky, tak o rozhodnutí o rozdelení zisku rozhoduje valné zhromaždenie. Pri stanovení rozdelenia zisku a prípadnom vyplácaní podielu na zisku je potrebné brať do úvahy niektoré obmedzenia zo strany zákona.
Vykázaný zisk za minulé obdobie sa môže rozdeliť viacerými spôsobmi, napríklad na úhradu straty z minulých rokov, rozdelený prevodom do fondov, prevedenie zisku do nerozdelených ziskov minulých rokov alebo sa zisk rozdelí spoločníkom.
V prípade, že sa zisk na podiele spoločnosti s ručením obmedzeným vypláca spoločníkom – fyzickej osobe, zdaňuje sa vyplatený zisk zrážkovou daňou vo výške 15 %. Prijatý podiel sa už nemusí nikde uvádzať, a to ani v daňovom priznaní. Výplata podielov je splatná do troch mesiacov od rozhodnutia valného zhromaždenia, pokiaľ neustanovuje spoločenská zmluva inak.
Existuje však obmedzenie pri vyplácaní podielov, a to v prípade, že by vyplatenie podielu mohlo spôsobiť úpadok spoločnosti, alebo v prípade, keď „na skončenie posledného účtovného obdobia sa vlastný kapitál vyplývajúci z riadnej alebo mimoriadnej účtovnej závierky alebo vlastný kapitál po tomto rozdelení zníži pod výšku upísaného základného imania zvýšeného o fondy, ktoré nemožno podľa zákona alebo spoločenskej zmluvy rozdeliť“.
Zákon o obchodných korporáciách tiež obmedzuje výplatu na zisku v prípade, keď sú vykazované náklady na vývoj. V takom prípade účtovná jednotka nesmie rozdeliť zisk alebo iné vlastné zdroje, ak sa čiastka na rozdelenie aspoň rovná neodpísanej časti nákladov na vývoj.
Zálohy na podiel zo zisku
Podľa zákona o obchodných korporáciách je možné vyplácať aj tzv. zálohy na podiel zo zisku. V takom prípade však musí spoločnosť zostaviť medzitýmnu účtovnú závierku. Záloha na podiel zo zisku podlieha rovnako zrážkovej dani tak, akoby dochádzalo k výplate podielu na zisku. Vyplatená záloha sa následne započíta k sume, ktorá bude v riadnej účtovnej závierke schválená na vyplatenie.
